История языка Часть 1. Английский язык. Андросова М.А. - 63 стр.

UptoLike

Составители: 

Рубрика: 

63
Семинар 3. Именное словоизменение в древнеанглийский период.
1. Прочитайте текст 3.
Текст для анализа 3 (Orosius WulfStan's Story, c. 893)
Þæt Estland is swȳðe myċel, and þǣr bið swȳðe mani burh, and on ǣlċere byri
bið cynin. And þǣr bið swȳðe myċel huni, and fiscað, and sē cynin and þā
rīcostan men drincað mȳran meolc, and þā unspēdian and þā þēowan drincað medo.
Þǣr bið swȳðe myċel ewinn betwēonan him. And ne bid ðǣr nǣni ealo ebrowen
mid Estum, ac þǣr bið medo enōh. And þǣr is mid Estum ðēaw, þonne þǣr bið man
dēad, þæt hē līð inne unforbærned mid his māᵹum and frēondum mōnað, e hwīlum
twēᵹen; and þā cyninas, and þā ōðre hēahðunene men, swā micle lenċᵹ swā hī
māran spēda habbað, hwīlum healf ᵹēar þæt hī bēoð unforbærned, and liċᵹað bufan
eorðan on hyra hūsum. And ealle þā hwīle þe þæt līc bið inne, þǣr sceal bēon
edrync and plea, oð ðone dæ þe hī hine forbærnað.
Þonne þȳ ylcan dæe þе hī hine tō þǣ
m āde beran wyllað, þonne tōdǣlað hī his
feoh, þæt þæt tō lāfe bið æfter þǣm edrynċe and þǣm plean, on fīf oððe syx,
hwȳlum on mā, swā swā þæs fēos andefn bið. Ālеċᵹаð hit þonne forhwæa on ānre
mīle þone mǣstan dǣl fram þǣm tūne, þonne ōðerne, ðonne þǣne þriddan, oþ þe hyt
eall ālēd bið on þǣre ānre mīle; and sceall bēon sē lǣsta dǣl nȳhst þǣm tūne ðe sē
dēada man on lið.
Ðonne sceolon bēon esamnode ealle ðā menn ðe swyftiste hors habbað on þǣm
lande, forhwæ
a on fīf mīlum oððe on syx mīlum fram þǣm fēo. Þonne ærnað hȳ
ealle tōweard þǣm fēo: ðonne cymeð sē man sē þæt swiftoste hors hafað tō þǣm
ǣrestan dǣle and tō þǣm mǣstan, and swā ǣlc æfter ōðrum, oþ hit bið eall enumen;
and sē nimð þone lǣstan dǣl sē nȳhst þǣm tūne þæt feoh eærneð. And þonne rīdeð
ǣlc hys wees mid ðǣm fēo, and hyt mōtan habban eall; and for ðȳ þǣr bēoð þā
swiftan hors unefōᵹe dȳre. And þonne his estrēon bēoð þus ealle āspended, þonne
byrð man hit ūt, and forbærneð mid his w
ǣpnum and hræle; and swīðost ealle hys
spēda hȳ forspendað mid þǣm lanan leer þæs dēadan mannes inne, and þæs þe hȳ
be þǣm weum āleċᵹað, þe ðā fremdan tō ærnað, and nimað. And þæt is mid Estum
þǣw þæt þǣr sceal ǣlces ēodes man bēon forbærned; and yf þār man ān bān
findeð unforbærned, hī hit sceolan miclum ebētan. And þǣr is mid Estum ān mǣᵹð
þæt hī maon cyle gewyrcan; and þȳ þǣr liċᵹað þā dēadan men swā lane, and ne
fūliað, þæt hȳ wyrcað þone cyle him on. And þēah man āsette twēᵹen fǣtels full
ealað oððe wæteres, h
ȳ edōð þæt ǣᵹþer bið oferfroren, sam hit sȳ sumor sam winter.
2. Найдите в тексте 3 числительные. Определите, в какой форме они
выступают в тексте.
3. Определите, в какой форме стоит в тексте прилагательное dēada.
4. Найдите в тексте супплетивные формы сравнения прилагательных. Дайте их
исходные формы.
5. Найдите в тексте наречие nēah в превосходной степени. Определите
, с
помощью какого суффикса оно образовано.