История языка Часть 1. Английский язык. Андросова М.А. - 69 стр.

UptoLike

Составители: 

Рубрика: 

69
Семинар 5. Синтаксис древнеанглийского периода.
1. Прочитайте и проанализируйте текст 6.
Текст для анализа 6 (Ohthere’s Voyage, c. 893)
Ōhthēre sǣde his hlāforde, Ælfrēde cynine, þæt hē ealra Norðmonna norþmest
būde. Hē cwæð þæt hē būde on þǣm lande norþweardum wiþ þā Westsǣ. Hē sǣde
þēah þæt þæt land sīe swīðe lan norþ þonan; ac hit is eal wēste, būton on fēawum
stōwum styċċe-mǣlum wīciað Finnas, on huntoðe on wintra and on sumera on
fisċaþe be þǣre sǣ.
Hē s
ǣde þæt hē æt sumum ċirre wolde fandian hū lone þæt land norþryhte
lǣᵹe oþþe hwæðer ǣni mon benorðan þǣm wēsterne būde. Þā fōr hē norþryhte be
þǣm lande; lēt him ealne we þæt wēste land on ðæt stēor-bord, and þā wīd-sǣ on
ðæt bæc-bord, þrīe daas. Þā wæs hē swā feor norþ þā hwælhuntan firrest faraþ. Þā
fōr hē þā ᵹīet norþryhte swā hē meahte on þæm ōþrum þrīm daum esilan. Þā bēa
þæt land þǣr ēast-ryhte oþþe sēo sǣ in on ðæt lond, h
ē nysse hwæðer, būton hē wisse
ðæt hē ðǣr bād westanwindes and hwōn norþan, and silde ðā ēast be lande, swā-swā
hē meahte on fēower daum esilan.
Þā sċeolde hē ðǣr bīdan ryht-norþanwindes; for-ðǣm þæt land bēa þǣr
sūðryhte oþþe sēo sǣ in on ðæt land hē nysse hwæþer. Þā silde hē þonan sūðryhte
be lande, swā-swā hē mehte on fīf daum esilan. Ðā þǣr ān miċel ēa up-in on
þæt land. Þā
ċirdon hīe up-in on ðā ēa, for-þǣm hīe ne dorston forþ bi þǣre ēa silan
for unfriþe; for-þǣm ðæt land wæs eall ebūn on ōþre healfe þǣre ēas. Ne mētte hē
ǣr nān ebūn land, siþþan hē from āᵹnum hām fōr; ac him wæs ealne we wēste land
on þæt stēorbord, būtan fiscerum ond fuelerum ond huntum, ond þæt wǣron eall
Finnas; ond him wæs āwīdsǣ on þæt bæcbord. Þā Boermas heafdon sīþe wel ebūd
hiraland: ac hīe ne dorston þǣr on cuman. Ac þāra Terfinna land wæs eal wēste,
būton ðǣr huntan ewīcodon, oþþe fisceras, oþþe fueleras.
Fela spella him s
ǣdon þā Beormas ǣᵹþer e of hiera āᵹnum lande e of þǣm
landum þe ymb hīe ūtan wǣron, ac hē nyste hwæt þæs sōþes wæs, for-þǣm hē hit
self ne eseah. Þā Finnas, him þūhte, and þā Beormas sprǣcon nēah ān ēode.
Swīþost hē fōr ðider, tō-ēacan þǣs lands sċēawune, for þǣm hors-hwælum, for-ðǣm
hīe habbað swīðe æþele bān on hiora tōþum, – þā tēð hīe brōhton sume þǣm cynine
–, and hiora hȳd bið swīðe ᵹōd tō sciprāpum. S
ē hwæl bið micle lǣssa þonne ōðre
hwalas: ne bið hē lenra ðonne syfan elna lan; ac on his āᵹnum lande is sē betsta
hwælhuntað; þā bēoð eahta and fēowerties elna lange, and þā mǣstan fīfties elna
lane; þāra hē sǣde þæt hē syxa sum ofslōᵹe syxti on twām daum.
Hē wæs swȳðe spēdi man on þǣm ǣhtum þe heora spēda on bēoð, þæt is, on
wildrum. Hē hæfde þā ᵹȳt, ðā hē þone cyningc sōhte, tamra dēora unbebohtra syx
hund. Þā dēor hī hātað “hrānas”; þāra wǣron syx stælhrā
nas; ðā bēoð swȳðe dȳre mid
Finnum, for ðǣm hȳ fōð þā wildan hrānas mid. Hē wæs mid þǣm fyrstum mannum
on þǣm lande: næfde hē þēah mā ðonne twēnti hrȳðera, and twenti scēapa, and
twenti swȳna; and þæt lȳtle þæt hē erede, hē erede mid horsan. Ac hyra ār is mǣst
on þǣm afole þe ðā Finnas him yldað.